Nasledujúci článok sa bude venovať typickým vlastnostiam priemyselného vlastníctva, ktoré sú spoločné pre všetky predmety ochrany. To znamená, že platia pre výsledky tvorivej duševnej činnosti (vynálezy, úžitkové vzory, dizajny, nové odrody rastlín), označenia výrobkov alebo služieb (ochranné známky, označenia pôvodu a zemepisné označenia) aj konštrukčné schémy polovodičových výrobkov (topografie polovodičových výrobkov – integrované obvody).
Identifikovali sme charakteristické znaky predmetov priemyselného vlastníctva, ktoré sme číselne a prehľadným spôsobom zhrnuli a podľa nášho názoru môžu napomôcť pre rýchle zorientovanie sa v problematike špecifickosti priemyselného vlastníctva.
- Potenciálna ubiquita (všadeprítomnosť) je jednou z najtypickejších vlastností priemyselného vlastníctva. Znamená jeho relatívnu „všadeprítomnosť“, ktorá sa v latinčine označuje ako ubiqvita. Nehmotný statok môže byť používaný kedykoľvek (časová neobmedzenosť), kdekoľvek (miestna neobmedzenosť), kýmkoľvek (neobmedzenosť osobná), a to aj súčasne, bez ujmy na podstate a funkcii predmetu priemyselného vlastníctva, čo znamená, že sa ten ktorý nehmotný statok neopotrebováva a jeho kvalita sa užívaním neznižuje.
- Teritorialita je dôsledkom rozdrobenosti právnych poriadkov. Zahŕňa v sebe zložku pozitívnu aj negatívnu. Pozitívna spočíva v tom, že právna ochrana priemyselného vlastníctva v určitom štáte sa riadi zásadne zákonodarstvom tohto štátu (zákon krajiny ochrany). Negatívna zložka predstavuje obmedzenie právnej ochrany priemyselného vlastníctva hranicami tohto zákonu krajiny. Ochrana vyplývajúca z priemyselného vlastníctva teda vzniká a trvá na území každého štátu samostatne (výnimku tvoria formy ochrany aplikovateľné na území viacerých krajín naraz – napr. ochranná známka EÚ). Obmedzenosť jednotlivých právnych poriadkov sa nevyhnutne dotýka samotných výlučných práv, pričom v sebe skrýva na jednej strane aspekt pozitívny (právo používať predmet) a na druhej strane aspekt negatívny (právo zakázať používanie predmetu). Zjednodušene povedané nemôžete napríklad využívať v SR patent – technické riešenie, ktorý je pre územie SR udelený inej osobe a naopak majiteľ patentu chráneného len na území SR nemôže zakázať inej osobe využívanie technického riešenia v krajine, kde si riešenie patentom nechráni.
- Medzinárodná ochrana, ktorá sa stále vyvíja zbližovaním právnych poriadkov v tejto oblasti. Záujem na nadnárodnom riešení ochrany súvisí s vyššie uvedenými charakteristikami priemyselného vlastníctva, nakoľko práve teritorialita v kombinácii s potenciálnou ubiquitou majú za následok jednoduché kopírovanie priemyselnoprávnych predmetov. Ďalším podporným dôvodom pre aktívnejšiu a efektívnejšiu medzinárodnú ochranu je fenomén globalizácie, rozvoj medzinárodného obchodu, internet. Snaha vytvárania ochrany v oblasti priemyselného vlastníctva do značnej miery unifikovala aspoň základné pravidlá, no ku dnešnému dňu nedošlo k úplnej medzinárodnoprávnej ochrane v tejto oblasti. Najúčinnejšia medzinárodná ochrana by sa dosiahla internacionalizáciou práv priemyselného vlastníctva udelených v jednotlivých štátoch, teda že by sa rozšírila ich pôsobnosť do viacerých krajín. Takouto absolútnou internacionalizáciou, ktorá je v súčasnosti nedosiahnuteľná, sa však možnosti nadnárodného rozmeru ochrany nevyčerpávajú. Aj jej skromnejšie formy nepochybne predstavujú účinné prostriedky na uľahčenie pozície majiteľa práva priemyselného vlastníctva vo vzťahu k zahraničiu.
- Obsah práv ku predmetom priemyselného vlastníctva tvoria osobnomajetkové práva alebo majetkové práva. Výsledky tvorivej duševnej činnosti v sebe zahŕňajú okrem osobnomajetkových a majetkových aj osobné práva ako je pôvodcovstvo. Osobné práva sú nedotknuteľné, neprevoditeľné, nemôžu byť predmetom prevodu, dedenia ani exekúcie a nemožno sa ich vzdať. Práva priemyselného vlastníctva, ktorých obsah netvoria osobné práva sú práva súvisiace s výsledkami tvorivej duševnej činnosti, a to najmä právo na označenie, právo zlepšovateľov, právo na obchodné tajomstvo. Tieto pozostávajú len z dispozičných práv a majetkových práv. O právnej dispozícii
s nehmotným statkom rozhoduje výlučne majiteľ absolútneho subjektívneho práva v rozsahu, ktorý mu umožňuje objektívne právo. - Formálny vznik absolútneho subjektívneho práva k predmetu priemyselného vlastníctva. Potrebu formálneho vzniku odôvodňujeme v intenciách rozdielnosti s autorským právom. Predmety priemyselného vlastníctva sú výtvorom človeka podobne ako predmety práva autorského a obe vykazujú prvky tvorivosti. Naproti predmetom autorského práva však sú opakovateľné, čo znamená, že vynález môže nezávisle od seba vyvinúť viacero tvorcov, takisto označenie či dizajn môžu byť výsledkom tvorivej činnosti viacerých osôb. Na základe uvedeného vyvodzujeme rozdielny spôsob vzniku ochrany práv. Pri autorskom práve ochrana vzniká momentom vzniku autorského diela, pričom pre vznik ochrany priemyselného vlastníctva sa vyžaduje formálna registrácia. Bez príslušnej registrácie v zmysle zákona neexistuje pre daný statok právna ochrana. Výnimku tvoria obdobné priemyselné práva, ktoré nie je možné registrovať, napriek tomu požívajú istú formu právnej ochrany, najmä možnosti ochrany proti nekalej súťaži. Podmienky registrácie upravujú jednotlivé priemyselnoprávne zákony. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pri priemyselných právach, ktoré sa vzťahujú k výsledkom tvorivej duševnej činnosti, sa pri registrácii vyžaduje splnenie požiadavky novosti prihlasovaného predmetu priemyselného vlastníctva. Vyžaduje sa novosť celosvetová, čo znamená, že taký istý vynález nemôže byť v rôznych krajinách chránený patentami rôznych majiteľov bez udelenia súhlasu originálneho majiteľa. Na druhú stranu u ochranných známok sa podmienka novosti neskúma, ale v rámci predpísaných kritérií registrujúci orgán porovnáva prihlásené označenie a skúma zhodnosť, resp. mieru podobnosti s inými ochrannými známkami vyskytujúcimi sa v registri danej krajiny. To znamená, že pokojne môže nastať situácia, že také isté označenie bude v rôznych krajinách zapísané rôznymi majiteľmi.
- Požiadavka formálnej registrácie sa spája s poplatkovou povinnosťou, čo znamená, že za formálny úkon, ktorý je nevyhnutný ku vzniku práv je prihlasovateľ povinný zaplatiť zákonom určené správne poplatky. Pri niektorých predmetoch priemyselného vlastníctva je potrebné platiť aj udržiavacie poplatky, napr. pre patent.
Zdroje:
DOBŘICHOVSKÝ, T. Moderní trendy práv k duševnímu vlastníctví: V kontextu Evropského práva, dohody TRIPS a aktivít WIPO. Praha: Linde, 2004. 225 s. ISBN 80-7201-467-6.
HÁK, J. Známkové právo v mezinárodních souvislostech. Plzeň: Aleš Čeněk, 2012. 138 s. ISBN 978-80-7380-364-3.
KNAP, K. , KUNZ, O., OPLTOVÁ, M. Průmyslová práva v mezinárodních vztazích. Praha: ACADEMIA, 1988, 444 s.
LAZAR, J. a kol. Občianske právo hmotné 2. Bratislava: Iura Edition. 2010. 548 s. ISBN: 978-808078-346-4.
TÝČ, V. Mezinárodní úprava ochrany průmyslových a autorských práv. Brno: Masarykova Univerzita v Brne – právnická fakulta, 1993.