Je ochrana duševného vlastníctva na virtuálnom trhu realitou? Nastal už čas myslieť na potrebu ochrany značky aj v digitálnom svete? Je možné zasiahnuť do práv vo virtuálnom svete? A je v takom prípade možné domáhať sa ochrany svojich práv na súdoch vo fyzickom svete? Odpovede na tieto a ďalšie otázky vám prinášame v článku, ktorý je zameraný na niektoré relevantné problémy duševného vlastníctva, ktoré by značky mali mať na zreteli, keď sa vydávajú do nového prostredia zvaného metaverse.
Za posledných niekoľko rokov sa výrazy „metaverse“ a „NFT“ stali tzv. buzzwordmi, teda slovami celosveto-módnymi . Jednoducho povedané, metaverse znamená virtuálne prostredie, kde ľudia môžu hrať, tvoriť, interagovať a nakupovať veci. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia nejde o jediné digitálne „miesto“, ale o ekosystém, ktorý zahŕňa niekoľko metaversov. NFT (nezastupiteľné tokeny) sú digitálne záznamy, ktoré sa používajú na sledovanie vlastníctva a práva na digitálny alebo fyzický majetok a sú podľa definície jedinečné a zriedkavé (na rozdiel od kryptomeny). Na svete je už mnoho značiek, ktoré nastúpili na rozbiehajúci vlak s názvom metaverse a snažia sa etablovať na rôznych platformách metaverse.
Stratégia registrácie ochranných známok
Ochranné známky zabraňujú zmätku spotrebiteľov tým, že zabezpečujú, aby konkurenti nemohli používať rovnaký alebo podobný názov alebo symbol. Táto exkluzivita je obzvlášť cenná, pokiaľ ide o NFT, pretože ich hodnota je založená na autentickosti a dôvere. NFT teda môžu byť chránené ochrannou známkou.
Keď značky začnú vykonávať obchodné aktivity v priestore metaversu, pravdepodobne budú chcieť zaregistrovať ochranné známky pokrývajúce metaverse a/alebo tovary a služby špecifické pre NFT.
Špecifikácia tovarov a služieb pre prihlášku ochrannej známky by mala zodpovedať zoznamu štandardných tovarov a služieb zverejneným národnými úradmi pre duševné vlastníctvo. 1. januára 2023 vstúpi do platnosti 12. vydanie Niceskej klasifikácie, ktoré zahŕňa „stiahnuteľné digitálne súbory overené nezastupiteľnými tokenmi (NFT)“ ako štandardný popis v Triede 9.
V súčasnosti značky využívajú silu NFT najmä pri vytváraní značkových digitálnych zberateľských predmetov, ale nenechajte sa pomýliť, že by sa jednalo len o luxusné značky a luxusný typ tovaru. Prihlášky ochrannej známky NFT pochádzajú od spoločností prakticky z každého odvetvia, ako aj od významných jednotlivcov. Pre lepšiu predstavu uvádzame tento krátky prierez kategóriami a žiadateľmi:
Financie a bankovníctvo: MasterCard, Visa, American Express, New York Stock Exchange.
Jedlo a nápoje: Pringles, Red Bull, Monster, Coca-Cola, Pepsi, Hennessy, Bacardi.
Reštaurácie a stravovanie: McDonalds, Pizza Hut, Wendy’s, Burger King, Starbucks.
Umenie, hudba a zábava: Marvel, Texaský masaker motorovou pílou, Disney, UFC, Entertainment Weekly.
Hudba, šport a udalosti: Formula 1, NFL, NHL, NBA, Brooklyn Nets, English Premier League, Draft Kings, NASCAR, KISS.
Rôzne tovary a služby: Mattel, L’Oreal, UPS, Gibson, Alfa Romeo, Fender, Hyundai, Chevron, GameStop, Johnson & Johnson, Apple, New York Times.
Oblečenie a doplnky: Nike, Puma, Adidas, Hermes, Crocs, Victoria’s Secret, Ralph Lauren, DKNY, Abercrombie and Fitch, Converse, Versace, Levi’s, Burberry, Bulgari, Prada, Lacoste, Dolce & Gabbana, Ray-Ban, Gap, Vans.
Maloobchod: Walmart, Target, Amazon, eBay, Brookstone, Selfridge’s, Amazon, Pottery Barn.
Jednotlivci: Kanye West, Bill Murray, Cristiano Ronaldo, Billie Eilish, Kings of Leon, Snoop Dogg, LeBron James, Luka Doncic, Paris Hilton, Shaquille O’Neal, Kobe Bryant, Jay-Z, Lindsay Lohan, Ellen DeGeneres, Tony Hawk , Eminem, Kate Moss, Keith Richards, Quentin Tarantino, David Beckham, Chuck Norris, Logan Paul, Tom Brady, Tiger Woods.
Právne otázky týkajúce sa NFT sú zložité a neustále sa vyvíjajú, ale pokúsime sa na tomto mieste zdôrazniť niekoľko základných pojmov. Najdôležitejšie je pochopiť, že vlastníctvo NFT sa pravdepodobne nebude rovnať vlastneniu práva duševného vlastníctva (ako sú autorské práva alebo práva na ochrannú známku) teda podkladového aktíva, pokiaľ nie je prevod takéhoto práva duševného vlastníctva výslovne dohodnuté. Je to preto, že kúpou NFT nedochádza k automatickému získaniu podkladového aktíva alebo umeleckého diela v NFT a všetkých súvisiacich práv.
Podmienky zmluvy o predaji a kúpe NFT (často vo forme tzv. inteligentnej zmluvy) budú upravovať možnosť vlastníkov NFT replikovať umelecké dielo alebo z neho profitovať. Ak značky chcú tvoriť a predávať svoje vlastné NFT, mali by zabezpečiť vypracovanie zmluvných podmienok, ktoré budú jasné a presné, aby bol rozsah práv kupujúcich jasne definovaný.
Spoločnostiam, ktoré využívajú službu externých dizajnérov a tvorcov, sa odporúča vykonať audit existujúcich zmlúv a dohôd či je upravené, že môžu použiť zadané návrhy ako NFT alebo v metaverze, aby bolo takéto použitie zmluvne prípustné. Dohody by mali umožňovať aby vytvorené dielo mohla zadávateľská spoločnosť vlastniť, mala z neho všetky práva, vrátane práva vytvoriť z daného diela NFT a použiť dielo v prostredí metaverse.
Porušenie práv duševného vlastníctva
Vzhľadom na novosť metaverse a NFT je pochopiteľné, že niektoré značky sa môžu rozhodnúť zostať len pozorovateľmi a zatiaľ sa nestať priamymi účastníkmi. Týmto značkám odporúčame, aby aspoň sledovali vývoj v tejto oblasti a najmä trh s NFT. Je to kvôli riziku, že tretie strany sa pravdepodobne budú snažiť vytvárať NFT z existujúcich umeleckých diel, dizajnov alebo ochranných známok bez získania predchádzajúceho povolenia od príslušných značiek, ktoré disponujú právami ku konkrétnym predmetom duševného vlastníctva. Zvýšenou opatrnosťou je teda možné odhaliť protiprávnu činnosť, čím môže byť iniciovaná ochrana práv pred tým ako bude vážne spôsobená škoda, či majetková prípadne aj nemajetková ujma.
Ochrana duševného vlastníctva prostredníctvom súdneho konania
Monitorovanie využívania predmetu duševného vlastníctva na trhu je zodpovednosťou majiteľa práva, ktorý je oprávnenou osobou na využitie ochranných a obranných zákonných opatrení voči porušovateľom ich práva. Zväčša od majiteľa potom závisí aj rozhodnutie o iniciovaní súdneho konania. Ak je predmet duševného vlastníctva (pre naše účely dielo chránené autorským právom alebo zaregistrovaná ochranná známka) použitý bez súhlasu ich majiteľa dochádza k zásahu do jeho práv, čo môže viesť k súdnemu konaniu. Na tomto mieste priblížime dva konkrétne prípady z prostredia nových digitálnych technológií, kedy sa našiel žalobca, označil porušovateľa svojich práv-žalovaného a súdy rozhodovali.
Prevádzkovateľ NFT platformy vs. klasický e-shop
V prvom prípade žalobca, držiteľ výhradnej autorskej licencie (s právami na vymáhanie-americký právny systém vyžaduje registráciu autorského práva, aby bolo možné ho súdne vymáhať) k obrázku zobrazujúcemu karikatúru očkovaného tigra, zažaloval prevádzkovateľa NFT platformy Bigverse vo veci porušenia autorského práva. Žalobca žiadal náhradu škody vo výške 100 000 RMB (14 000 USD).
- Žalobca tvrdil, že používateľ žalovanej platformy NFT použil obrázok bez autorizácie vydať predmetné NFT a predal ju inému používateľovi prostredníctvom spomínanej platformy. Ďalej tvrdil, že žalovaný by mal ako profesionálny prevádzkovateľ platformy NFT vykonávať prieskum vlastníctva digitálnych diel NFT publikovaných na jeho platforme.
- Na druhej strane žalovaný tvrdil, že jeho platforma NFT bola platformou tretej strany a diela nahrali používatelia platformy. Z toho dôvodu by samotná platforma nemala znášať zodpovednosť. Uviedla tiež, že platforma už zakročila, protiprávne konanie oznámila, zabránila ďalšiemu šíreniu a poslala spornú NFT adresu do tzv. čiernej diery, ktorá neodvolateľne pohltí všetky tokeny, ktoré jej boli odoslané.
Súd rozhodol, že zodpovednosť sieťovej platformy poskytujúcej služby obchodovania s digitálnymi dielami NFT by sa mala zvážiť s odkazom na osobitosti digitálnych diel NFT prihliadnuc na obchodný režim, technické charakteristiky, ovládacie prvky platformy, model tvorby zisku atď.
Hoci žalovaný poslal adresu NFT, ktorá porušuje autorské práva, do „čiernej diery“, súd rozhodol, že by mal žalovaný znášať prísnejšiu povinnosť starostlivosti a stanoviť komplexnejšie a konkrétnejšie kontrolný mechanizmus na posúdenie informácií o vlastníctve autorských práv pred vydaním/razením NFT. Žalovanému bolo nariadené zabrániť porušovaniu práv a zaplatiť 4 000 RMB žalobcovi ako kompenzáciu.
Dodávame, že obchodné platformy NFT teda nesú okrem všeobecnej povinnosti oznamovania protiprávnosti a likvidácie (známu v anglických textoch ako ‘notification-and-takedown’) vyššiu povinnosť starostlivosti. Je to spôsobené tým, že platforma NFT na rozdiel od tradičnej platformy elektronického obchodu, ktorá iba poskytuje miesto na obchodovanie, je zapojená do celého procesu tým, že ponúka technológiu na tvorbu NFT a automatické vypracúvanie inteligentných zmlúv pre každý predaj. Preto by sa malo vynaložiť primerané úsilie na overenie vlastníctva autorských práv každého podkladového diela, a to napr. vyžiadaním určitých dôkazov pred povolením razenia NFT.
NFT ako umelecké dielo inšpirované ochrannou známkou
V ďalšom prípade, ktorým sa zaoberal súd sa do sporu dostal luxusný dizajnérsky dom Hermès International a Hermès of Paris, Inc., ktorý sa špecializuje na luxusné oblečenie a doplnky, vrátane ikonickej kabelky Birkin, ktorý zažaloval digitálneho umelca Masona Rothschilda za predaj „Metabirkins“ NFT. Konkrétne bola žaloba podaná za porušenie a znehodnotenie ochrannej známky, spreneveru ochrannej známky Birkin, kybersquatting, falošné označenie pôvodu a popis a poškodenie obchodnej povesti Hermès.
- Žalobca tvrdil, že Rothschild je „digitálny špekulant“ a že používanie „MetaBirkin“ porušuje slávnu ochrannú známku Birkin pridaním generickej predpony „meta“ na označenie „falošných produktov Hermès v metaverse. Niekoľko spotrebiteľov sa podľa Hermès mylne domnievalo, že Hermès je pridružený k MetaBirkin NFT.
- Žalovaný oponoval, že „MetaBirkin“ NFT boli inšpirované zrýchlením módnych iniciatív „bez kožušín“ a prijatím alternatívnych textílií a že predsa na konci svojej webovej stránky zahrnul nasledujúce vyhlásenie: „Nie sme pridružení, autorizovaní, schválení alebo akýmkoľvek spôsobom oficiálne spojení s HERMÈS [sic] alebo s akoukoľvek z jej dcérskych spoločností alebo jej pridružených spoločností“, aby sa predišlo akejkoľvek pravdepodobnosti zámeny, pokiaľ ide o jeho vzťah s Hermès.
- Žalovaný tiež uvádzal, že prvý dodatok americkej ústavy mu dáva „právo vyrábať a predávať umenie zobrazujúce birkinky, rovnako ako dal Andymu Warholovi právo vyrábať a predávať umenie zobrazujúce plechovky Campbellovej polievky“.
Tento prípad má niekoľko sporných momentov. Napríklad, že ochranné známky Hermès sú registrované pre kožený tovar, konkrétne kabelky. Predávané NFT rozhodne nie sú koženým tovarom. Vo všeobecnosti sa ochranné známky totiž vzťahujú iba na tovary alebo služby uvedené v registráciách a na tie, ktoré primerane súvisia s uvedenými tovarmi alebo službami.
Súd rozhodol, že MetaBirkin NFT sa kvalifikovali ako umelecké diela na relatívne nízkej úrovni, a preto boli podrobené Rogersovmu testu. Tento test vychádza zo súdneho sporu Rogers v. Grimaldi, v ktorom sa pomeriava vzťah ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky na jednej strane a sloboda prejavu na strane druhej. Na prvý dojem súd rozhodol, že obrázky MetaBirkin boli umeleckými dielami, aj keď súviseli s NFT. Vysvetlením malo byť, že NFT sú jednoducho kód, ktorý ukazuje na miesto, kde sa nachádza digitálny obrázok a overuje ho.
Súd však napokon dal za pravdu žalobcovi – módnemu domu Hermès s odôvodnením, že dostatočne preukázal skutočnosť, že Rothschildovo použitie MetaBirkin nebolo umelecky relevantné pre dielo a bolo výslovne zavádzajúce. A to predovšetkým v súvislosti s vyhlásením na webstránke, ktorým popieral prepojenie s Hermès. Žalobca tiež ustál tvrdenia o Rothschildovej zlej viere pri prisvojení MetaBirkin, tvrdenia o oslabení ochrannej známky Hermès a tiež o kybersquattingu.
Záver
Metaverse a NFT predstavujú pre spoločnosti nový priestor a príležitosti na komercializáciu ich tovarov a služieb a taktiež interakciu so zákazníkmi. Vzhľadom na vysokú úroveň obchodnej činnosti v tejto oblasti sa očakáva, že v budúcnosti bude vydaných viac nariadení, či už zákonných alebo samoregulačných, a bude prichádzať mnoho ďalších súdnych sporov. Len pre úplnosť dodávame, že NFT vyvolávajú aj mnohé ďalšie právne otázky, a to predovšetkým v oblasti ochrany súkromia a osobných údajov, majetkových práv, prania špinavých peňazí, daňových povinností, dedičských práv. Majitelia značiek by teda mali v záujme svojich obchodných úspechov aspoň sčasti sledovať tento zatiaľ sa kreujúci priestor pre budúci rast.