Zamestnanecké vynálezy sú upravené v § 11 zákona o patentoch[1]. Podľa zákona ak pôvodca, môžeme ho označovať aj ako vynálezca, v rámci plnenia pracovných úloh vytvoril vynález, tak právo na riešenie patrí jeho zamestnávateľovi. Je dôležité spomenúť, že v danej oblasti došlo v blízkej minulosti k výraznej zmene. Právna úprava účinná do 1.1.2018 totiž upravovala právo na riešenie pri…
Zamestnanecké vynálezy sú upravené v § 11 zákona o patentoch[1]. Podľa zákona ak pôvodca, môžeme ho označovať aj ako vynálezca, v rámci plnenia pracovných úloh vytvoril vynález, tak právo na riešenie patrí jeho zamestnávateľovi. Je dôležité spomenúť, že v danej oblasti došlo v blízkej minulosti k výraznej zmene. Právna úprava účinná do 1.1.2018 totiž upravovala právo na riešenie pri zamestnaneckých vynálezoch tak, že ak pôvodca vytvoril vynález v rámci plnenia pracovných úloh, právo na riešenie prechádza na zamestnávateľa, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak.“ Novelou zákon stanovil, že právo na riešenie patrí priamo zamestnávateľovi už od okamihu vytvorenia zamestnaneckého vynálezu. Môže sa zdať, že sa jedná o kozmetickú zmenu, ale nie je tomu tak. Uvedené právo na riešenie trvá až do márneho uplynutia prekluzívnej trojmesačnej zákonnej lehoty na uplatnenie tohto práva zo strany zamestnávateľa voči pôvodcovi, prípadne do písomného oznámenia zamestnanca o jeho neuplatnení. Závisí od toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Uvedená zmena zamestnaneckého režimu bola súčasťou veľkej novely práva priemyselného vlastníctva a považujeme ju za prínos, napríklad z hľadiska transferu technológií.[2]
V každom prípade však právo na pôvodcovstvo ostáva zachované a ak aj dôjde k patentovaniu vynálezu zamestnávateľom, tak patentová listina bude riadne uvádzať ako pôvodcu tohto zamestnanca. Pôvodca má voči zamestnávateľovi zákonom garantované právo na primeranú odmenu za vynález, pričom zákon uvádza postup určenia výšky odmeny. Problematickým sa nám javí najmä dodatočné vyrovnanie podľa § 11 ods. 7 patentového zákona, keď sa pôvodcovi bude pozdávať, že vyplatená odmena bola prinízka. Napríklad keď vynález priniesol zamestnávateľovi väčší zisk ako sa očakávalo či už licencovaním patentu (ak bol udelený) alebo iným uplatnením. Tiež sa mohlo stať, že odmena pôvodcu-zamestnanca bola určená len paušálnou sumou a nie so zreteľom na parametre, ktoré sa v zmysle zákona majú vziať do úvahy pri určovaní primeranej odmeny. Dodatočné vyrovnanie môže požadovať pôvodca po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie, čo je pre niektoré podniky dosť dlhá doba, aby mali archivované všetky potrebné podklady na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Jedná sa o dokumenty určujúce technický a hospodársky význam vynálezu, prínos, ktorý zamestnávateľ dosiahol jeho využitím, taktiež podklady ohľadom materiálneho podielu zamestnávateľa pri vytvorení vynálezu a zároveň dokumenty obsahujúce rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu.
Domnievame sa, že dodatočné vyrovnanie môže byť zdrojom mnohých súdnych sporov, preto by mali zamestnávatelia skutočne zodpovedne pristupovať ku určovaniu výšky odmeny už pri vzniku práva na riešenie. Odporúčame, aby na prípadné dodatočné vyrovnania viedli zamestnávatelia samostatné súbory dokumentov, keďže by ich mali pôvodcovi vedieť poskytnúť. Pôvodca samozrejme má zákonnú povinnosť mlčanlivosti voči tretím osobám pokiaľ sa jedná o informácie označené zamestnávateľom ako dôverné. Túto skutočnosť zdôrazňujeme nakoľko medzi predkladanými dokumentmi môžu byť napríklad účtovné doklady, ktoré by zrejme žiaden zamestnávateľ nechcel zverejniť. Určite sa nič nepokazí opatrnosťou a považujeme za vhodné pôvodcu na jeho povinnosť mlčanlivosti aj upozorniť, prípadne s ním aj podpísať dohodu o mlčanlivosti.
Na záver zhrnieme, že vynálezca a majiteľ patentu sú jednou osobou ak sa nejedná o zamestnanecký vynález. Alebo tiež v prípade, že si zamestnávateľ neuplatní právo na riešenie a teda si vynálezca sám podá prihlášku na patent, ktorý mu po splnení všetkých zákonných predpokladov bude udelený. Na úplný záver si dovolíme spomenúť ďalšiu právnu nuansu – vlastník a držiteľ patentu tiež môže a nemusí byť jedna osoba, ale o tom možno inokedy..
[1] zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov
[2] Ku veľkej novele priemyselných práv pozri viac tu: KLINKA, T. „Veľká novela“ prinesie zásadné zmeny v práve priemyselného vlastníctva, [online]. Lexforum.sk otvorené fórum pre slovenských a českých právnikov, 2017 [cit. 2022-06-09]. dostupné na: https://www.lexforum.cz/637